Väčšina eventov sa robí podľa trendov.
Málokto vie povedať prečo.

Výskum

Helbing, Johansson a Al-Abideen (2007) vo videoanalýze davu počas pútí do Mekky ukázali, že priemerná hustota davu zriedka presahuje 6 osôb na meter štvorcový, no lokálne hustoty môžu byť výrazne vyššie. Pri hustote okolo 7 osôb na meter štvorcový sa dav podľa Fruina (1993) mení na takmer tekutú masu a vznikajú tlakové vlny prenášajúce silu bez ohľadu na emocionálny stav jednotlivcov.. Helbing a Mukerji (2012) v analýze tragédie Love Parade v Duisburgu (2010) potvrdili, že príčinou boli štrukturálne a logistické zlyhania, teda úzky vstupný koridor s nedostatočnou kapacitou, nie psychológia davu. Drury, Cocking a Reicher (2009) v porovnávacej štúdii davovej solidarity navyše zistili, že ľudia v

Limity

Dôkazy vychádzajú z post-mortem analýz tragédií a fyzikálnych modelov, keďže z etických dôvodov nemožno reálnu davovú katastrofu experimentálne simulovať na ľuďoch.

Výskum

Crompton a McKay (1997) sa opýtali vyše 1 700 návštevníkov festivalu Fiesta San Antonio a identifikovali šesť motivačných faktorov, pričom sociálne motívy (socializácia so známymi aj cudzími ľuďmi) a obnova rovnováhy/únik od každodennosti patrili medzi najsilnejšie. Uysal, Gahan a Martin (1993) identifikovali štruktúru motívov (únik, vzrušenie, novosť, socializácia a rodina), ktorú prehľad Li a Petrick (2006) potvrdil ako opakujúcu sa naprieč krajinami a typmi akcií. Pri niektorých formátoch obsah motivačne vedie, napríklad ochutnávka vína pri gastronomických a vínnych eventoch (Hattingh, 2016), ale hneď za ním nasledujú únik a spoločné trávenie času.

Limity

Všetko sú dotazníky; deklarované motívy nemusia byť skutočnými rozhodovacími faktormi. Väčšina dát pochádza zo spotrebiteľských festivalov, pri B2B a konferenciách má obsah pravdepodobne väčšiu váhu.

Výskum

Crompton (1995) zdokumentoval jedenásť systematických chýb, ktorými sa ekonomický dopad eventov nafukuje, napríklad zneužité multiplikátory, ignorované vytlačenie miestneho dopytu, úniky peňazí mimo región. Baade a Matheson (2016) zistili, že realizované dopady megaeventov bývajú blízko nule alebo tvoria len malý zlomok pôvodných projekcií. Müller (2015) opísal takzvaný mega-event syndróm; štúdie olympiád ukazujú prekročenie rozpočtu prakticky v každom ročníku. Walo, Bull a Breen (1996) naopak ukázali, že malé lokálne akcie využívajúce existujúce kapacity vykazujú efektívnu návratnosť s minimálnymi únikmi.

Limity

Dáta pochádzajú hlavne zo športových a megaeventov. Krivka veľkosť verzus návratnosť pri stredne veľkých firemných a B2B akciách je málo preskúmaná. Väčšina štúdií meria regionálny ekonomický dopad, nie návratnosť pre samotného organizátora, čo sú dve odlišné veci.

Výskum

Clary, Snyder, Ridge, Copeland, Stukas, Haugen a Miene (1998) v základnom modeli Volunteer Functions Inventory rozdelili motiváciu dobrovoľníkov do šiestich funkcií: hodnoty (altruizmus), porozumenie (učenie sa), sociálne siete, kariéra, ochrana ega a osobný rast. Altruizmus je teda z podstaty veci len jedným z viacerých hybateľov. Monga (2006) pri skúmaní piatich juhoaustrálskych podujatí zistila, že najsilnejším motívom bola pripútanosť k samotnému podujatiu, nasledovaná pocitom naplnenia (spájajúcim altruizmus a egoizmus); kariérne motívy skončili až tretie a sociálne motívy boli hodnotené najnižšie zo všetkých. Bang, Won a Kim (2009) na športovom podujatí zistili, že záväzok dobrovoľníkov najsilnejšie predikovali medziľudské kontakty, láska k športu a osobný rast, zatiaľ čo kariérny motív nebol signifikantným prediktorom. Farrell, Johnston a Twynam (1998) potvrdili vysokú viacrozmernosť motivácie.

Limity

Dáta pochádzajú z dotazníkov sebahodnotenia, kde ľudia majú tendenciu nadhodnocovať svoje nezištné pohnútky, takzvané skreslenie sociálnej žiaducnosti. Chýba metaanalýza veľkostí efektu naprieč eventovým výskumom.

Výskum

Getz (2016) a Hede (2007) v rámcoch pre hodnotenie eventov, takzvaný "triple bottom line", dôrazne odlišujú návštevnosť od kvality zážitku, sociálneho kapitálu a hodnoty pre zainteresované strany. Jednorozmerné zameranie výhradne na návštevnosť je preto strategicky chybné. Naviac, ako už bolo doložené vo výskume dynamiky davu (Helbing a kol.), pri prekročení určitej hustoty davu môže počet návštevníkov nadobudnúť dokonca nepriamy vzťah so spokojnosťou.

Limity

Keďže úspech si každá organizácia definuje inak, jednu presnú koreláciu medzi návštevnosťou a inými cieľmi nemožno univerzálne stanoviť. Mýtus sa vyvracia skôr logicky na základe komplexných hodnotiacich rámcov, nie jedným priamym experimentom.

Výskum

V klasickej práci Ap (1992) a neskôr Gursoy a Kendall (2006) v teórii sociálnej výmeny konzistentne ukazujú, že ak rezident z akcie niečo získava, finančne, komunitne, alebo hrdosťou, silne ju podporuje napriek rozkopaným uliciam. Ak z nej nemá nič, stáva sa jej odporcom. Veľké prieskumy potvrdzujú, že väčšinová podpora je pri etablovaných mestských akciách prekvapivo bežná.

Limity

Dôkazy stoja primárne na dotazníkoch v jednom okamihu, nie na sledovaní zmien postoja v priebehu rokov. Miešanie komunitných osláv s obrovskými mega- eventmi, ktoré majú úplne odlišný priebeh a dopad, vedie k skresľujúcemu priemeru.

Výskum

Leenders, van Telgen, Gemser a van der Wurff (2005) skúmali 47 holandských hudobných festivalov a zistili, že hviezdne obsadenie programu (lineup) nebolo významným prediktorom rastu návštevnosti a významné boli len úzke žánrové zameranie, vek festivalu a kapacitné obmedzenie. Rozpor: vo filmovom priemysle Elberse (2007) naopak zistila, že účasť hviezd zvyšuje očakávané tržby (v priemere približne o 3 milióny dolárov na film), filmy a festivaly sa tu teda líšia.

Limity

Priamy dôkaz z hudobných festivalov (jediná dostupná štúdia, 47 prípadov) hovorí proti tvrdeniu o headlinerovi. Analógia s filmovým priemyslom smeruje opačným smerom, ale film a festival sú odlišné produkty s odlišnou štruktúrou dopytu. Údaje o vplyve headlinera na B2B alebo firemné akcie chýbajú úplne.

Výskum

Cornwell, Weeks a Roy (2005) v syntéze výskumu sponzoringu ukázali, že samotné pasívne vystavenie loga generuje len veľmi slabé a nespoľahlivé vybavenie z pamäti. Speed a Thompson (2000) potvrdili, že postoj k sponzorovi určuje predovšetkým vnímaná úprimnosť a relevancia značky, nie veľkosť loga na banneri.

Limity

Väčšina dát pochádza zo sponzoringu veľkých športových podujatí. Pri menších, špecializovaných B2B konferenciách je prenos image meraný menej, hoci princíp zostáva rovnaký.

Výskum

Cepeda, Pashler, Vul, Wixted a Rohrer (2006) v rozsiahlej syntéze potvrdzujú takzvaný „spacing effect": rozložené učenie s prestávkami spoľahlivo prekonáva súvislé, nahustené prijímanie informácií. Ariga a Lleras (2011) ukázali, že aj krátke mentálne prestávky obnovujú schopnosť sústrediť sa. Mair (2010) v profilovaní motivácií delegátov zistil, že networking sa konzistentne radí medzi hlavné dôvody účasti na obchodných konferenciách a odohráva sa najmä počas neštruktúrovaného času prestávok.

Limity

Presný prenos „spacing effect", skúmaného väčšinou na dlhších učebných intervaloch, na konkrétnu dvadsaťminútovú kávovú prestávku nie je akademicky zmeraný. Optimálna dĺžka prestávky nie je známa.

Výskum

Eroglu a Machleit (1990) zistili, že vnímané preplnenie v utilitárnom prostredí, napríklad vo frontách alebo pri nákupoch, vyvoláva stres a vyhýbavé správanie. Pons, Laroche a Mourali (2006) však ukázali, že v hedonickom, zábavou orientovanom prostredí funguje vysoká hustota davu ako stimulant: fyzická blízkosť uľahčuje prenos emócií a vytvára kolektívnu eufóriu. Vzťah má tvar obráteného U, nízka hustota škodí, stredná až vyššia je optimálna, a kvalita zážitku klesá až vtedy, keď hustota prekročí hranicu fyzického nepohodlia alebo bezpečnosti.

Limity

Presná hranica, kde sa skvelá atmosféra zlomí do nepríjemnej tlačenice, nie je pre rôzne typy podujatí matematicky opísaná. Väčšina dát pochádza zo športu a retailu.

Výskum

McPherson, Smith-Lovin a Cook (2001) opísali homofíliu ako takmer univerzálny štrukturálny princíp: ľudia vyhľadávajú kontakty, ktoré sú im podobné alebo už známe. Ingram a Morris (2007) v terénnej štúdii firemného večierka, kde účastníci nosili senzory sledujúce ich pohyb, zistili, že hoci takmer všetci účastníci deklarovali zámer stretnúť nových ľudí, väčšinu času strávili s existujúcimi kontaktmi. Aj nové zoznámenia prebiehali skôr cez priateľov priateľov než oslovením úplne cudzích ľudí.

Limity

Priame dôkazy zo senzorov na eventoch stoja na niekoľkých málo známych štúdiách. Nie je jasné, ako digitálne zoznamovanie pred akciou, napríklad cez LinkedIn, mení dnešnú definíciu toho, čo znamená „už sa poznať".

Výskum

Hui a Tse (1996) preukázali, že poskytnutie informácie o dĺžke čakania zlepšuje emocionálnu reakciu a hodnotenie služby. Osuna (1985) opísal mechanizmus: neistota pri čakaní sa hromadí ako stres, zatiaľ čo známa a ohraničená doba čakania pôsobí kratšie..

Limity

Testované predovšetkým v laboratóriách, bankách a call centrách. Digitálne ukazovatele čakania na festivaloch neboli v tomto rozsahu recenzovane skúmané.

Výskum

Larson (1987) ukázal, že vnímaná sociálna spravodlivosť je pre spokojnosť s radou kľúčová. Rafaeli, Barron a Haber (2002) zistili, že paralelné rady vyvolávajú pocit nespravodlivosti aj vtedy, keď sú objektívne rovnako rýchle ako jeden spoločný rad. Teória hromadnej obsluhy potvrdzuje, že jeden rad smerujúca k viacerým priehradkám znižuje rozptyl čakacích časov, pretože nikto neuviazne za pomalou transakciou.

Limity

Dôkazy pochádzajú zo simulácií a klasických obslužných prostredí, nie priamo z eventov. Vizuálne odrádzanie dlhým spoločným radom, v porovnaní s niekoľkými kratšími, nie je presne kvantifikované.

Výskum

de Matos, Henrique a Rossi (2007) v metaanalýze zdokumentovali takzvaný paradox obnovy služieb: zákazníci, ktorí zažili zlyhanie nasledované vynikajúcou a férovou nápravou, niekedy vykazujú vyššiu spokojnosť a dôveru než tí, ktorým sa nič zlé nestalo. Smith, Bolton a Wagner (1999) doplnili, že zákazníci najviac oceňujú nápravu, ktorá typom a rozsahom zodpovedá závažnosti pôvodného zlyhania. Tax, Brown a Chandrashekaran (1998) ukázali, že kľúčová je vnímaná spravodlivosť nápravného konania.

Limity

Metaanalýza z roku 2007 potvrdila paradox iba pre mieru spokojnosti, nie pre zámer opäť nakúpiť, odporúčania ani vnímanie značky, kde bol efekt štatisticky nevýznamný. Vyššia spokojnosť po náprave teda sama osebe nezaručuje, že sa účastník vráti. Táto istá aj staršia štúdia navyše ukazujú, že dobre zvládnutá náprava je v praxi skôr výnimka: väčšina reklamujúcich zákazníkov zostáva s riešením nespokojná. Paradox navyše vôbec nefunguje pri závažných zlyhaniach ohrozujúcich bezpečnosť alebo pri podvode.

Výskum

Základné zistenie výskumu reklamného preťaženia hovorí, že s rastúcim počtom správ klesá zapamätateľnosť každej jednotlivej z nich. Ruth a Simonin (2003) na sponzoringu ukázali konkrétny prípad tohto rizika: prítomnosť kontroverznej alebo spoločensky stigmatizovanej značky v portfóliu, napríklad tabakovej, poškodila postoj k celému podujatiu aj hodnotenie ostatných, inak dobre zapadajúcich sponzorov.

Limity

Výskum reklamného preťaženia stojí najmä na dátach z televíznej a športovej reklamy. Priamy dôkaz o vplyve samotného počtu sponzorov, na rozdiel od ich kontroverznosti, na eventoch chýba. Vo fyzickom priestore veľtrhu s prísne oddelenými kategóriami môže byť táto dynamika o niečo miernejšia.

Výskum

Baade a Matheson (2016) a Porter a Fletcher (2008) v spätných regresných analýzach HDP a daňových výnosov v hostiteľských mestách Super Bowlu a olympiád opakovane zisťujú dopad blízky nule alebo záporný. Crompton (1995) opísal systematické metodologické chyby, ktoré tento rozdiel medzi sľubom a realitou vytvárajú. Flyvbjerg, Stewart a Budzier (2016) v Oxfordskej štúdii olympiád zistili, že prekročenie rozpočtu nastalo pri úplne všetkých skúmaných hrách bez výnimky, s priemerným prekročením 156 % v reálnych hodnotách, najvyšším spomedzi všetkých typov veľkých projektov na svete.

Limity

Dôkazy sa opierajú primárne o gigantické mega-eventy a profesionálny šport v USA. Dopad menších kultúrnych festivalov, ktoré nevyžadujú výstavbu nových štadiónov, je preskúmaný menej.

Výskum

Getz (2002) v prieskume medzi manažérmi festivalov identifikoval medzi príčinami krachu okrem financovania a marketingu aj strácajúcu sa aktuálnosť témy a nedostatok obnovy programu. Lee a Crompton (1992) potvrdili vyhľadávanie novosti ako platný motív cestovného ruchu; prvonávštevníci ho hodnotia vyššie než opakovaní hostia. Na druhej strane desiatky rokov staré festivaly po celom svete naďalej rastú, opakovaní návštevníci sú lacnejší na získanie a šíria odporúčania. Getz a Frisby (1988) pripísali krachy skôr zlému riadeniu a nedostatku zdrojov než opakovaniu ako takému.

Limity

Chýba panelový dataset sledujúci krivky návštevnosti naprieč opakovanými akciami s kontrolami. Smer príčinnosti, teda či stagnácia vedie k poklesu alebo pokles k nižším investíciám, nie je vyriešený.

Výskum

Mortimer, Nosko a Sorensen (2012) v analýze dopadu zdieľania súborov na hudobný priemysel zistili, že hoci voľné zdieľanie znížilo predaj albumov, súčasne zvýšilo tržby zo živých koncertov. Efekt bol výrazný najmä pri menších a stredne známych umelcoch, zatiaľ čo pri veľkých hviezdach bol zanedbateľný. Mechanizmus komplementarity prevažuje nad substitúciou: záznam funguje ako ukážka hodnoty, takzvaný „social proof", ktorá vyvoláva túžbu zažiť atmosféru naživo.

Limity

Najsilnejšie dôkazy pochádzajú z hudobného priemyslu a zdieľania súborov. Longitudinálna, randomizovaná terénna štúdia sledujúca presný vplyv zverejnenia, alebo skrytia, záznamov na predaj vstupeniek na profesionálnych B2B konferenciách chýba.

Výskum

Cahill, Prins, Weber a McGaugh (1994) a McGaugh (2004) preukázali, že emocionálne nabudenie aktivuje amygdalu, ktorá zlepšuje konsolidáciu pamäti v hipokampe. Arnould a Price (1993) a Kim, Ritchie a McCormick (2012) potvrdili, že takéto silné momenty tvoria základ dlhodobých príbehov v cestovnom ruchu. Vysvetľuje to aj samostatný, všeobecne známy koncept z psychológie pozornosti - takzvané Easterbrookovo zúženie: emócie zužujú pozornosť tak, že centrálne detaily zostávajú v pamäti silné, zatiaľ čo periférne sa strácajú.

Limity

Najrobustnejšie dlhodobé štúdie merajú prevažne negatívne, takzvané bleskové spomienky na traumatické verejné udalosti. Priamych dlhodobých štúdií pozitívnych komerčných zážitkov je málo.

Výskum

Analýza literatúry o uhlíkovej stope konferencií, vychádzajúca okrem iného z Bossdorfa, Parepu a Fischera (2010), ukazuje, že cestovanie účastníkov predstavuje najväčšiu jednotlivú zložku celkových emisií podujatia, výrazne pred spotrebou energie budovy alebo jednorazovými plastmi, najmä ak časť účastníkov lieta na dlhé vzdialenosti.

Limity

Presné percentuálne rozpätie sa líši podľa metodiky a hraníc výpočtu, dôkazy tvoria skôr jednotlivé prípadové štúdie z Európy než veľká systematická metaanalýza.